Málaga na kolesách, Časť 4: Sen noci svätojánskej na andalúzsky spôsob

Španielsko. To je siesta, oddych na pláži a nepreberné možnosti tapas barov, že? Áno. Ale nielen to. Keď zameníte prvé písmeno v slove siesta za F, dostanete ďalšiu časť skladačky, ktorá dopĺňa život v Španielsku. Áno, hovorím o fiestach, oslavách, sviatkoch. Jednu takúto fiestu sme spolu s mojim asistentom Tonom zažili priamo na promenáde, kde sa nachádzalo naše ubytovanie.

Keďže sme Málagu navštívili v druhej polovici júna, náš pobyt sa prekrýval so sviatkom sv. Jána. Na Slovensku sa v tomto období pália svätojánske ohne, veď sa jedná o tradíciu presahujúcu kresťanstvo, ktorej hlavným motívom je oslava letného slnovratu. V Španielsku však oslavy "La Noche de San Juan", čiže "Noci sv. Jána" naberajú úplne iný, väčší rozmer.

Všetko sa odohráva v predvečer samotného sviatočného dňa. Už od popoludnia sa pláž La Misericordia a promenáda Paseo Marítimo Antonio Banderas zapĺňali nezvyčajne vysokým počtom ľudí. Nezvyčajne preto, lebo bol pondelok a za bežných okolností by ste tu toľko ľudí určite nevideli.

Ak ste čítali predchádzajúcu časť tejto série, viete, že kvôli poruche na kolese môjho vozíka som musel upraviť svoje plány počas dovolenky. A samotný fakt, že oslavy San Juan sa odohrávali takpovediac pod "našou" terasou, mi prišli vhod. Navyše, cez deň bola vyhlásená na pláži žltá vlajka, čiže nebolo možné sa ísť kúpať. Tento fakt mi vytvoril časové okno, ktoré som vyplnil vzdelávaním sa o tomto sviatku.

Takto som zistil, že v Málage je súčasťou osláv San Juan pálenie ohňov, polnočné pálenie postavy "júa", o ktorom si ešte povieme a po ňom následný ohňostroj.

Okolo desiatej hodiny večer sme sa s Tonom vybrali na promenádu, smerom k miestu, kde malo pálenie "júa" prebiehať. Už o desiatej bola promenáda plná, rovnako ako pláž. Ľudia si väčšinou nosili vlastné pitie a jedlo so sebou. Sem-tam bolo vidno stánky, v ktorých sa predávali svietiace balóny a iné suveníry.

Čím viac sme sa blížili k miestu "júa", tým hustejší dav sa pred nami tvoril. A čo to je, to pálenie "júa"?

Pálenie "júa"

Je to tradícia polnočného pálenia papierovo-laminátovej postavy na drevenej konštrukcii, ktorá je vysoká 20 metrov. "Júa" symbolizuje niečo, čoho sa chcú ľudia zbaviť, buďto nejakej zlej ľudskej vlastnosti alebo konkrétnej udalosti, ktorá je v danom čase pre miestnych dôležitá.

Témou tohtoročného pálenia "júa" bola kyberkriminalita a dezinformácie v online priestore. A podľa toho postava "júa" aj vyzerala. Podobala sa na veľkého robota, stojaceho na španielskych nápisoch v preklade znamenajúcich "klamstvo" či "podvod". Jej spálením sa chceli Španieli symbolicky zbaviť tohto negatívneho fenoménu.

Ešte pred samotnou polnočnou udalosťou prebiehal na neďalekom námestí koncert pop-rockovej kapely Electroduendes. Nepoznal som žiadnu ich pesničku ale hrali dobre, ľudia sa bavili a celkovo to dobre doplnilo veselú atmosféru celého podujatia.

Nadišla polnoc. Stáli sme pomerne ďaleko od samotnej postavy, no videli sme, ako sa k nej blížia ľudia, zjavne poverení zapálením dreveného podstavca, na ktorom "júa" stál. Postava sa v plameňoch strácala pomaly. Myslel som si, že akonáhle ju zapália, okamžite vzbĺkne za veľkého aplauzu. Avšak trvalo asi 10 minút, kým bola celá postava "júa" v plameňoch. Kým sa v nich pomaly strácala, ľudia ju sledovali takpovediac mlčky. Malo to nádych akejsi ceremónie. A keď nakoniec vzbĺkla celá, až vtedy nastal aplauz.

Následne sa veľa návštevníkov presunulo ďalej pozdĺž promenády, pretože na jej konci mal byť odpálený ohňostroj. A netrvalo dlho a naozaj. Z násypu za promenádou začali vystreľovať prvé salvy pyrotechniky. Ohňostroj bol mnohofarebný. Úplne ako na oslavách Nového roka, s tým rozdielom, že tu bolo teplo.

Celá ohňostrojová šou trvala 14 minút. Na jej konci zaznel opäť mohutný aplauz, po ktorom začala neformálna časť osláv. Ľudia na pláži jedli, pili, púšťali si hudbu z prenosných reproduktorov a tancovali na ňu. Všade bola uvoľnená a veselá atmosféra. Chiringuitá (plážové reštaurácie) ako aj iné blízke podniky na promenáde boli plné ľudí.

A viete, čo bolo zaujímavé? Že sme nevideli vyslovene omámených ľudí ani žiadne výtržnosti či neporiadok. Španieli sa vedia baviť, to bez debaty. Ale aj napriek tomu obrovskému davu, ktorý sa na promenádu dovalil, som sa vôbec necítil nebezpečne. A napriek informáciám, že po takýchto oslavách v iných častiach Málagy zostala po návštevníkoch smetisková spúšť, "u nás" bolo relatívne čisto. Na druhý deň by azda nikto nepovedal, že predchádzajúci večer tu vôbec nejaká fiesta prebiehala.

Bol to nevšedný zážitok. Pravá španielska fiesta, s ktorou som pôvodne ani nepočítal, že ju zažijem, bude určite spomienkou, ktorá mi utkvie v pamäti nejaký ten piatok.

A nielen ona.

Záver

Celkovo, moja druhá návšteva Málagy bola aj napriek pár komplikáciám plná dojmov a spomienok, ktoré si veľmi rád uchovám. Bolo to iné ako rok predtým, pretože som sa vďaka opakovaným návštevám bezbariérovej pláže spoznal s niekoľkými miestnymi. Už som sa necítil byť "len" turistom. Navyše, často som sa snažil vychádzať z komfortnej zóny a komunikovať po španielsky, hoci túto reč stále dobre neovládam.

Už z minulého roka som si pamätal, ako chodia niektoré autobusové spoje a tento rok som si tieto praktické vedomosti zopakoval. Akoby som sa začal pomaly adaptovať, hoci som v Málage strávil len tri týždne v priebehu dvoch rokov.

A tá bezbariérovosť. Človek cíti úplne iný pocit slobody, keď vie, že sa bez problémov dostane takmer všade, kde plánuje.

Málaga je skrátka miesto, ktoré si ma získalo. Ak by som raz chytil zlatú rybku, ktorá by mi mohla splniť želanie, bolo by to "tráviť v Málage toľko voľného času, koľko je možné".

Ďakujem svojmu asistentovi Tonovi za pomoc počas celej dovolenky, či už to bolo pri presunoch, presúvaní ma z vozíka, na vozík, kamkoľvek. Jeho obetavosť bola veľmi dôležitým prvkom v tomto cestovaní. Určite to nebolo preňho jednoduché, obzvlášť pri udalostiach v Córdobe, no zvládol to a vďaka jeho pomoci to bola dovolenka, na ktorú budem môcť spomínať v dobrom.

Dovidenia pri ďalších cestách.

Foto: Tono Puk