Málaga na kolesách, Časť 2: Ako sa bezbariérovo okúpať v mori

Čo by to bolo za dovolenku bez kúpania sa v mori, že? Pre bežných oddychu chtivých turistov samozrejmosť. Pre nás, jazdcov na vozíkoch je to bežne nedostupná vymoženosť, ktorá sa dá prekonať len veľkou fyzickou silou našich blízkych či asistentov. Iba žeby...

Už minulý rok som sa priamo v Málage dozvedel o službe, ktorá je dostupná počas hlavnej turistickej sezóny a vďaka ktorej sa aj ľudia s postihnutím môžu okúpať v mori.

Aj preto sme sa s mojim asistentom Tonom vybrali do Málagy v druhej polovici júna. Totiž, táto služba je otvorená od 15. júna do 15. septembra a minulý rok sme ju nestihli o dva týždne.

Teraz som bol rozhodnutý, že vyskúšam, či a ako táto služba funguje a ak to bude dobré, odovzdám túto informáciu ďalej.

Aká je teória?

Približne 15 minút pešo od nášho apartmánu sa na pláži Playa de la Misericordia nachádza "Bod asistovaného kúpania". Tak sa – samozrejme po španielsky, čiže "Punto asistido de baño" – volá miesto, ktoré sme hľadali. Našli sme ho veľmi rýchlo. Nachádza sa priamo na pláži. Je to obrovský, akoby festivalový stan, ku ktorému vedie spevnený chodník, takže netreba sa brodiť pieskom. Pod týmto stanom sa nachádzajú ležadlá, prenosné zdviháky a tzv. "mloky" – špeciálne upravené plážové vozíky s obrovskými kolesami, ktoré prechádzajú aj po piesku bez toho, že by sa doň zabárali a najmä sú prispôsobené tak, aby sa udržali na hladine. To znamená, že človek môže zostať priamo v "mlokovi", bez strachu, že by musel vyplávať na otvorené more.

O všetko sa stará vyškolený personál mladých ľudí, ktorí presne vedia, čo a ako majú urobiť tak, aby kúpanie v mori prebehlo v poriadku. Sú to brigádnici, ktorých platí magistrát mesta, čiže za túto robotu majú zaplatené.

Táto služba je pre návštevníkov bezplatná. Je lepšie sa zaregistrovať vopred, buď priamo na mieste alebo telefonicky, aby ste mali istotu, že budete mať k dispozícii ležadlo. Ale do vody vás zoberú aj bez rezervácie. Samozrejme, prednosť dostanú návštevníci s rezerváciou ale nikdy sa nestalo, že by som čakal pridlho, aby som sa dostal na rad.

V júni a v septembri je táto služba otvorená od 12:00 do 19:00 s obedovou prestávkou personálu medzi 15:00 a 16:00. Počas júla a augusta je otvorená už od 8:00 ráno.

Aká je prax?

Moje prvé kúpanie v mori po asi 12 rokoch som prežíval so značnou dávkou rešpektu. Mňa preložil na "mloka" Tono, keďže presne vie, ako ma kde chytiť a ako preložiť. Následne jeden z mladých chalanov potiahol "mloka" aj so mnou do vody.

Zrazu som na nohách aj na chrbte zacítil prvé vlny mora. Nebudem klamať, prvý vstup do mora je pre mňa vždy sprevádzaný pocitom, že tá voda je neuveriteľne studená. A keď sa ma môj "sprievodca" pýtal "Okej?", ledva som lapal po dychu, aby som mu odpovedal "It's cold!", čiže "Je studená!". Ale po pár minútach som si už na vodu zvykol. Nakoniec nebola vôbec taká studená, ako sa mi zdala na začiatku.

Po asi 10 minútach sa ma Facundo, môj dočasný asistent pýta, či chcem ísť z "mloka" priamo do vody. Hovorím, že "áno, skúsme to", hoci stále som pociťoval neistotu z toho, či vie, ako ma zaistiť, aby som sa neutopil.

Ale zvládli sme to. Navyše, popod krk mi dal umelohmotný plavecký pás, ktorá sa vznáša na hladine. Volali ho "flopy". Niektorí ho mali pod rukami, no ja som ho mal pod krkom, pretože inak by mi hlava padala dozadu a tým pádom pod hladinu.

S "flopy" to bolo úžasné! Cítil som sa oveľa istejšie a zároveň slobodnejšie. Nohami som sa snažil zaberať, aby som aspoň trochu "plával", hoci pravda bola taká, že som sa len vznášal zároveň s prúdmi. Ale bol to skvelý pocit.

Samozrejme, vždy bol niekto z tímu brigádnikov pri mne a aj Tono dával pozor, pre každý prípad. No keď sa vznášate na vodnej hladine, zatiaľ čo Stredomorské slnko opaľuje vašu tvár a v okolí počujete vlny a džavot ľudí, zrazu sa cítite inak. Akoby z vás niečo opadlo.

A stihnete aj nadviazať ako-také kontakty. Po pár dňoch mojich návštev ma už personál spoznával a hneď po našom príchode zaznelo "Adam! Hola! Cómo estás?", čiže "Ahoj, Adam! Ako sa máš?"

Ak už nastal čas na striedanie, aby sa aj ďalší ľudia dostali do mora, brigádnici mi pomohli späť do "mloka", odviezli ma pod vonkajšiu sprchu, kde zo mňa zmyli slanú vodu a následne ma zaparkovali vedľa stanu tak, aby som sa na slnku mohol vysušiť. Potom mi Tono pomohol späť na vozík, v bezbariérovej šatni mi pomohol prezliecť sa do suchého oblečenia a s pocitom spokojnosti a s prívalom energie sme opustili toto skvelé miesto na pláži.

Takto som trávil veľa dní z tejto dovolenky. Nečakal som, že ma plávanie takto chytí, najmä po 12 rokoch od posledného kúpania sa v mori. No pri takomto servise to každému môžem len odporučiť. Iba dvakrát sa stalo, že sa nedalo ísť kúpať: Oba razy z dôvodu veľkých vĺn a žltej vlajky, čoby upozornenia od miestnych plavčíkov. Ak je vlajka zelená, kúpanie je povolené. Tieto informácie sa dajú skontrolovať aj na mestskom webe.

Samozrejme, budem dúfať, že podobná služba vznikne aj na Slovensku. Potenciál v podobe množstva vodných plôch tu máme. A Málaga ukazuje cestu, ako otvoriť kúpanie naozaj pre všetkých.

Foto: Tono Puk