Málaga na kolesách, Časť 1: Prečo zas tá Málaga?

Áno, opäť sa to stalo. Spolu s mojim asistentom Tonom sme opäť začuli volanie Stredozemného mora z diaľky Pyrenejského polostrova a opäť sme sa ním nechali zlákať.

V prvej časti padne jedno vyznanie. Hoci som navštívil mnohé miesta, videl som mnohé pamiatky či prírodné krásy, Málaga má v sebe niečo, čo som pri iných navštívených miestach necítil v tak veľkej miere ako práve tam.

Uvoľnená atmosféra, príjemné počasie, výber mnohých miest, kde sa človek môže najesť, šum mora... skrátka, v Málage je všetko nakombinované presne tak, ako mi to vyhovuje. Preto som sa rozhodol, že si toto "rande s mestom" z minulého roka zopakujem.

Ubytovanie

Tentokrát sme spolu s Tonom našli termín v druhej polovici júna. Bývali sme na tej istej ulici ako minulý rok, na nám dobre známej Calle Pacífico (Tichomorská ulica), no o pár domov ďalej než minulý rok.

Nebudem tu podrobne opisovať, ako prebiehal let. Bolo to rovnaké ako minulý rok a tu si môžete prečítať viac.

Naše ubytovanie by možno nespĺňalo všetky náležitosti ideálneho bezbariérového štandardu, nakoľko napríklad pod umývadlom boli skrinky, kvôli ktorým som sa s vozíkom podeň nevedel zaparkovať. No prístup do budovy bol bez bariér. V budove boli dva výťahy (jeden v oprave). A najväčším benefitom tohto apartmánu bola neuveriteľne veľká terasa s priamym výhľadom na more. Kvôli nej som bol ochotný odpustiť aj nejaké tie chybičky v bezbariérovosti samotného apartmánu.

Ten sa skladal z veľkej obývačky spojenej s kuchyňou, z dvoch spální a dvoch kúpeľní. Tie umývadlá boli problém v oboch kúpeľniach. Nevadí, hlavne že výhľad na Stredozemné more je široký a prístup na promenádu pod budovou je bezbariérový.

Promenáda

Bolo krásne byť opäť tu, na Paseo Marítimo Antonio Banderas. Totiž, tak sa volá promenáda, ktorá sa tiahne celým juhozápadným pobrežím Málagy. Má štyri paralelné chodníky vedľa seba, z toho jeden z nich je cyklochodník. Medzi jednotlivými chodníkmi boli zelené pásy s vysadenými palmami a inými stromami. V ich korunách bolo počuť malé papagáje. A všade naokolo lietali čajky.

Pri prechádzke promenádou som spoznával známe kaviarne a reštaurácie z minulého roka. Žiaľ, niektoré z nich boli tento rok zatvorené a iné zmenili názov a pravdepodobne aj majiteľov. Ale zato plážové reštaurácie, tzv. chiringuitos, tie tu boli stále rovnaké. Priamo oproti jednému z nich sa nachádzal náš apartmán, takže si asi viete predstaviť, aké vône z vonkajšieho grilu, na ktorom kuchári pripravovali ryby a morské plody, sa k nám niesli.

Skrátka, hlboký nádych a nahlas vyslovená myšlienka "som späť!". A úsmev na perách.

Tento rok však bola naša dovolenka aj o skúšaní niektorých nových vecí, o ktorých si povieme nabudúce.

Foto: Tono Puk